Sociálna priepasť v Hamburgu: 122 štvrtí trpí chudobou a nedostatkom príležitostí!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Článok skúma sociálne rozdelenie v okresoch Hamburgu, najmä Altona-Altstadt, a problémy, ktorým čelia znevýhodnené skupiny.

Der Artikel untersucht die soziale Spaltung in Hamburgs Stadtteilen, insbesondere Altona-Altstadt, und die Herausforderungen, mit denen benachteiligte Gruppen konfrontiert sind.
Článok skúma sociálne rozdelenie v okresoch Hamburgu, najmä Altona-Altstadt, a problémy, ktorým čelia znevýhodnené skupiny.

Sociálna priepasť v Hamburgu: 122 štvrtí trpí chudobou a nedostatkom príležitostí!

V posledných rokoch sa sociálne rozdiely v Hamburgu prehĺbili, a to nielen na papieri. Podľa nedávnej správy od T Online 122 zo 151 znevýhodnených oblastí mesta sa nachádza v deviatich zoskupeniach, ktoré sa nachádzajú najmä na východe a juhu Hamburgu. Alarmujúca štatistika, ktorá ilustruje, aká veľká je nerovnosť v hanzovnom meste.

V týchto okresoch vysoké verejné dávky korelujú s výraznou nezamestnanosťou. Obzvlášť znepokojujúca je situácia mnohých detí, ktoré trpia chudobou, a preto majú horšie šance na získanie vyššieho vzdelania. V niektorých štvrtiach sa to týka viac ako polovice populácie. Takéto podmienky sú nielen sociálne nespravodlivé, ale ovplyvňujú aj formovanie budúcich generácií.

Rôzne reality života

Riziko chudoby je obzvlášť vysoké v Hamburgu. Podľa Diakonie Hamburg miera rizika chudoby bola v roku 2021 približne 19,8 percenta. Postihnutí sú najmä mladí dospelí a osamelí rodičia. Najmä medzi osamelými rodičmi tento podiel vzrástol z 38,6 percenta v roku 2005 na šokujúcich 46,2 percenta v roku 2021. Aj v domácnostiach s viacerými deťmi je riziko chudoby vysoké na úrovni 30,6 percenta, čo mnohým rodičom znemožňuje umožniť svojim deťom bezstarostné vyrastanie.

Tento zložitý problém sa prejavuje najmä v štruktúre nájomného. Kým bohatí obyvatelia Hamburgu minú na ubytovanie len 17 percent svojich príjmov, ľudia v spodnej tretine príjmov musia minúť až 45 percent svojich príjmov. To vedie nielen k neustálemu napätiu v každodennom živote, ale aj k pocitu vylúčenia a zúfalstva.

Stabilita alebo sociálna dezintegrácia?

Rovnako ako správa z Boeckler ukazuje, že sociálna a ekonomická nerovnosť je v Nemecku na vzostupe. S mierou chudoby 17,8 percenta a rastúcim Giniho koeficientom je zrejmé, že priepasť medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje. V Hamburgu, kde je hustota milionárov najvyššia v Nemecku, sa to odráža v mediáne 25 449 eur na daňovníka v roku 2013, pričom rozsah príjmov sa v jednotlivých okresoch enormne líši.

Stabilná správa je skôr znakom zakorenených štruktúr ako pozitívneho vývoja. Reprezentatívny prieskum ukazuje, že takmer polovica pracovnej sily sa obáva sociálnej súdržnosti. Politickí činitelia sú vyzvaní, aby prijali opatrenia na boj proti tomuto rozdeleniu a posilnili sociálnu súdržnosť.

Potreba komplexnej stratégie sociálnej politiky je zrejmá. Tie by museli nielen bojovať proti existujúcej nerovnosti, ale aj dať nový impulz verejným statkom, ako je kultúra a mobilita. Hamburg potrebuje dobrú ruku, aby našiel cestu z tejto krízy a podporil sociálnu súdržnosť.