Objavte novú miestnu výstavu v Altona Museum!

Objavte novú miestnu výstavu v Altona Museum!

12. novembra sa v múzeu Altona konala vzrušujúca výstava s názvom „Čo tu znamená domov?“ otvorená, ktorá bude k videniu do 16. marca 2026. Relácia je venovaná otázke, čo znamená domov v kontexte histórie a kultúry. Múzeum Altona, ktoré založil Otto Lehmann v roku 1901, sa považuje za miestne historické múzeum a verejné vzdelávacie centrum, ktoré sprostredkúva kultúrnu históriu Severného Nemecka. Jej zakladateľ zbieral keramiku, tradičné kroje a farmárske domy, čo viedlo k rôznorodej zbierke, ktorá zahŕňa aj historické modely sedliackych domov. Výstava kriticky skúma počiatky histórie zbierky a prezentuje predmety z oblasti bývania, odievania a varenia, ktoré odrážajú chápanie vlasti na začiatku 20. storočia. Zároveň sú tieto historické exponáty uvedené do dialógu so súčasnou fotografiou a dizajnom. Ako uvádza [hamburg.de](https://www.hamburg.de/kultur/ výstava/was-heisst-hier-heimat-1117184), domov dnes nemožno interpretovať rozmanitejšie ako na tejto výstave.

Výstava rieši aj moc, spolupatričnosť a komunitu. V rámci toho bola dokonca zriadená „domáca knižnica“, ktorá má návštevníkom umožniť zapojiť sa do literárnych diskusií s pojmami ako domov, domov, adoptovaný domov a bezdomovectvo. Každý môže podať návrhy na rozšírenie knižnice s cieľom aktívne formovať diskurz. Zvláštnosťou je bývalý pracovný stôl Otta Lehmanna, ktorý si môžete prezrieť na druhom poschodí. Archívne materiály tiež vrhajú kritické svetlo na Lehmannovo chápanie múzeí a jeho úlohu v nacistickej kultúrnej politike, zatiaľ čo sú prezentované historické modely statkov.

Pohľad na industrializáciu

Najmä na začiatku 20. storočia nemožno konfrontáciu s vlasťou oddeliť od sociálnych a ekonomických otrasov, ktoré spoločnosť zažívala. Od 30. rokov 19. storočia prebiehala v Nemecku rozsiahla výstavba železníc, ktorá prepojila roztrieštenú ekonomiku a vytvorila samo-posilňujúci priemyselný cyklus. Podľa planet-wissen.de hralo Porúrie ústrednú úlohu, pretože malo dôležitého výrobcu ocele, spoločnosť Krupp. Dopyt po spotrebnom tovare sa dramaticky zvýšil v 50. rokoch 19. storočia, čo poukazuje na ekonomický rozmach tohto obdobia.

Industrializácia priniesla pokrok aj výzvy. Na jednej strane mestá ako Berlín začali výbušne rásť, zatiaľ čo veľa ľudí sa presťahovalo do priemyslu. Na druhej strane mnohí ľudia trpeli tvrdými pracovnými podmienkami v továrňach a nedostatkom bývania. Tlak na sociálnu infraštruktúru sa neustále zvyšoval. Podľa údajov z [bpb.de](https://www.bpb.de/themen/zeit-kulturgeschichte/revolution-1848-1849/517430/die-wirtschaft-mitte-des-19- Jahrhunderts/) bolo obyvateľstvo ťažko zasiahnuté hospodárskymi krízami na začiatku 9. storočia4, čo bola aj revolúcia.1 revolučné pohyby úzko súviseli s ekonomickými okolnosťami, akými boli neúroda a rastúce ceny potravín. Politické napätie sa zvýšilo a pokojné zostali len krajiny s menej závažnými krízami.

Domov tvárou v tvár zmenám

Dnešné poňatie vlasti preto nemožno vnímať izolovane, ale je silne ovplyvnené vývojom v minulosti. Verejný diskurz je naďalej charakterizovaný diskusiou o terminológii. Témy moci a komunity, ktoré výstava skúma, zohrávajú významnú úlohu aj v súčasnej spoločnosti. Opatrenia sociálnej politiky kancelára Bismarcka, ako napríklad zavedenie sociálneho poistenia v 80. rokoch 19. storočia, vytvorili rámec, ktorý dodnes ovplyvňuje chápanie sociálneho zabezpečenia a komunity. Hospodárske dejiny sú teda priamou súčasťou myšlienky vlasti, ktorá prechádza rôznymi spoločenskými fázami.

V tomto zmysle je výstava v múzeu Altona pôsobivým príkladom prepojenia kultúrnych a spoločenských konceptov. Žiada nás, aby sme sa zamysleli nielen nad minulosťou, ale aj nad úlohou, ktorú zohráva domov v dnešnej zložitej spoločnosti. To je určite kľúč k pochopeniu minulosti a prítomnosti, čo poukazuje aj na budúcnosť.