Viac ako dve tretiny Nemcov sa správam vyhýbajú zo strachu z negativity!

Viac ako dve tretiny Nemcov sa správam vyhýbajú zo strachu z negativity!

V čase, keď sa rozsah dostupných správ zdá byť takmer nezvládnuteľný, aktuálna štúdia ukazuje, že čoraz viac Nemcov sa správam aktívne vyhýba. Podľa toho Správa Reuters Institute Digital News za rok 2025 71 % používateľov internetu uviedlo, že sa správam špeciálne vyhýbajú. Ide o nárast zo 69 % v roku 2024. Hlavným dôvodom tohto vývoja je negatívny vplyv na sentiment, ktorý potvrdzuje 48 % ľudí vyhýbajúcich sa správam.

Štúdia tiež ukazuje, že postihnutí sú najmä mladší ľudia (18-24 rokov) a starší užívatelia (55 rokov a starší). 43 % mladších ľudí sa cíti vyčerpaných záplavou informácií, zatiaľ čo 49 % starších hovorí, že sú príliš často informovaní o vojnách a konfliktoch. Napriek tomuto vyhýbaniu sa všeobecný záujem o správy zostáva stabilný; 55 % dospelých v Nemecku má stále veľký záujem o novinky.

Dôvera a preferencie v spravodajskom prostredí

Podľa štúdie zostáva dôvera v správy v Nemecku vysoká: 45 % dospelých dôveruje väčšine správ. Mimoriadnej obľube sa tešia verejnoprávne médiá, ako aj miestne a regionálne noviny. Viac ako 50 % respondentov zdôrazňuje, že správy vytvorené ľuďmi sa považujú za dôveryhodnejšie ako správy vytvorené AI. Dôležitú úlohu zohráva dôvera v správy, 66 % konzumuje správy online aspoň raz týždenne, pričom sociálne siete sú preferovaným zdrojom pre 33 % respondentov.

V tejto súvislosti je tiež vidieť, že 57 % opýtaných považuje TikTok za obzvlášť nebezpečný pre šírenie falošných správ. Nie je teda divu, že mnohí ľudia majú zdravý skepticizmus k obsahu generovanému AI. Celkovo sa 54 % používateľov cíti nepríjemne pri používaní takýchto formátov správ, najmä ak sú plne automatizované. Zdá sa, že je tu potrebná interakcia medzi technológiou a ľudským úsudkom.

Psychologické aspekty vyhýbania sa správam

Zistenia Inštitút Reuters a výskumná služba ARD ukazujú, že vyhýbanie sa správam je často ochrannou stratégiou proti psychickému stresu. Neustála konfrontácia s negatívnymi správami môže viesť k zvýšenému stresu, a preto sa mnohí ľudia vedome dištancujú. Paradoxne, stiahnutie sa zo sveta spravodajstva často podporuje zvýšenú angažovanosť občianskej spoločnosti, ako naznačuje výskum.

Najmä ľudia, ktorí sa správam vyhýbajú, sú otvorenejší fenoménu dezinformácií. Negatívne správy môžu skresliť vnímanie a viesť k horšiemu hodnoteniu informácií. To často zvyšuje ochotu využívať osobné kontakty ako zdroj informácií na poskytnutie emocionálnej úľavy.

V posledných rokoch sa mediálne spektrum výrazne rozšírilo, čo sťažuje vstrebávanie správ. Tento vývoj ukazuje, aké dôležité je aktívne kontrolovať vlastnú spotrebu správ – najmä v čase krízy, keď sa môže zvýšiť preťaženie informáciami a negatívne správy.

Výsledky sú v súlade so zisteniami o ARD, podľa ktorého sa mnohí ľudia v čase krízy správam vedome vyhýbajú. Vo svete, kde často dominujú negatívne správy, je prístup uprednostňovania vlastného blaha určite pochopiteľný. Uvidí sa, ako sa tieto trendy vyvinú v nasledujúcich rokoch.